Prvý deň prvej etapy, ktorá je vlastne supermaratón z Budapešti do Marakéšu je zároveň testom. Auta a aj nás. Zvykáme si na jednotlivé veci, ktoré je potrebné počas cesty riešiť. V cieli celej rally vo Freetowne budeme už o asi o pár nových skúseností bohatší.
Po štarte v Budapešti sme zamierili smerom na Slovinsko. Bolo jasné, že na prvej väčšej pumpe budeme musieť preorganizovať veci v aute a na streche. Neboli sme sami. Niekoľko ďalších posádok urobilo to isté. A potom sme už naozaj nerušene odkrajovali kilometre z viac ako tri a pol tisícov, ktoré nám na úvod pripravili organizátori. V Taliansku sa nám podarilo stretnúť policajnú hliadku, ktorej príslušníci keď zbadali naše auto a pochopili, tak len blahosklonne naznačili, že môžeme pokračovať v ceste. Aj týmto ich pozdravujeme.
Cestou stretávame na pumpách, na parkoviskách, na mýtnych vjazdoch a výjazdoch a samozrejme aj na diaľnici kolegov z iných tímov. Vždy je to spojené s priateľským pozdravom, zamaváním a tiež blikaním prídavných svetiel, ktoré čakajú na svoju príležitosť hlavne v Afrike. Je to naozaj milé a vytvára to súdržnosť stoviek účastníkov tejto najdlhšej amatérskej rally.
Raňajky prvého dňa sme poňali velkolepo, čomu napomohla vlastne náhoda, pretože priamo vtedy sme prechádzali Monacom. V Monte Carlo sme si najprv vyskúšali kúsok legendárnej trate F1 a potom sme zamierili, nie do casína, ale do príjemného baru v prístave a najedli sme sa. To už vykúkalo slnko, čo veštilo príjemný deň. Zopár mrakov a kvapiek dažda chcelo byť proti, ale nepodarilo sa. 20 stupňov podla teplomera a klimatizácia v aute svedčia o inom. Sme v Španielsku a po jeho cestách smerujeme na juh do Marakéša, cieľa prvej etapy.
